Reklama

30. 03. 2017

Dnes má svátek: Arnošt
pátek, 12 prosinec 2014 16:34

Z Vlárského průsmyku – na palubě letadla po celém světě

Dnešní rozhovor bude trošku výjimečný. S dotazy totiž zamíříme do zahraničí. Naším hostem je Beáta Pekařová, jejíž tatínek sice pochází ze Sidonie, ale později jejich rodina bydlela na Vláře, sice jen pár metrů za hranicí, ale už na slovenské straně.


Pokud se Vám to jméno zdá povědomé a dáváte si ho do souvislosti se známou hospodou „U Pekařů" v Sidonii, pak máte pravdu. Její rodina, tatínek, strýc či prarodiče, ti všichni jsou s touto vyhlášenou osvěžovnou neodmyslitelně spojeni.

Důvodem, proč jsem Beátu navštívil, je její zajímavé povolání, které je pro řadu mladých žen možná i součástí jejich velkých přání. Beáta je totiž letuškou a i pro ni byla práce několik tisíc metrů nad zemí možná naplněním velkého dětského snu.
Ale pojďme postupně a dozvíme se víc. A poprvé budeme číst odpovědi v jazyce slovenském.


1. Dobrý den Beáto, zdravím Vás a jak velí naše tradice, poprosím nejdříve o krátké představení.
„Želám dobrý deň čitateľom portálu Naše Valašsko. Je mi cťou sa Vám predstaviť a podeliť sa s Vami o svoje pracovné a cestovateľské skúsenosti. Jednou vetou by som sa opísala ako dievča z malej dedinky, ktorému svet leží pri nohách vďaka povolaniu, ku ktorému som sa, v podstate, dostala náhodou.

Ale teraz po poriadku: Vyrastala som v „bežne" zmiešanej slovensko-moravskej rodine, čo nie je až takou raritou tam u nás – v pohraničí. Moja mama je Slovenka, otec je Moravan, rodák zo Sidónie. Detstvo som prežila vo Vlárskom priesmyku (súčasť obce Horné Srnie), kde mám dodnes svoje trvalé bydlisko, aj napriek tomu, že žijem dlhodobo v zahraničí. Ako malé dievča som trávila veľa času u babičky v Sidónii. V detstve sme vyrastali bez hraníc. Mala a mám stále kamarátov a známych z oboch strán „hranice". Vždy sme sa dorozumeli, nikomu neprišlo čudné, že rozpráva iným jazykom, či je Slovák alebo Moravan."

 

2. Vyrůstala jste uprostřed krásné přírody ve Vlárském průsmyku. Jak vzpomínáte na své dětství? Chodila jste pomáhat nebo se pobavit do hospody u Pekařů?
„Hostinec u Pekařů bol rodine môjho otca vrátený v roku 1991, vtedy som už bola študentkou gymnázia. Áno, chodili sme pomáhať, všetci spoločne, so sestrenicami a bratrancami. Naša rodina mala spoločnú víziu ako podnik budovať a ďalej viesť. A v neposlednej rade nás motivovala hrdosť na to, čo vybudoval náš starý otec – Karel Pekař najstarší, ktorý vlastnil hostinec a mäsiarstvo v Sidónii už od roku 1937. Samozrejme, po práci bol priestor aj na zábavu, či už tradičné vyhlásené zábavy – fašiangová, štefanská alebo len letné posedenie „u hospody"."
www.hostinecupekaru.cz

 

3. Čím vším jste chtěla být jako malá a směřovalo Vaše studium už nějak k tomu stát se letuškou?
„Ako študentka som mala rôzne záujmy, neprofilovala som sa jednoznačne, vyvíjalo sa to postupne. Ucelene presnú ideu, čím chcem byť, som nikdy nemala. Vždy to nejako prišlo za pochodu. Po maturite na Piaristickom gymnáziu J. Braneckého v Trenčíne som smerovala na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde som získala magisterský titul v odbore história / klasická filológia. Už počas štúdia na VŠ som mala predsavzatie, že každé letné prázdniny niekam vycestujem do zahraničia, aby som sa zdokonalila v anglickom jazyku a to sa mi vždy podarilo. Strávila som letné mesiace vo Veľkej Británii, Spojených štátoch a po ukončení štúdia v Bratislave prišiel ročný študijný a pracovný pobyt v Sydney v Austrálii. Vďaka týmto zahraničným pobytom som získala potrebné jazykové schopnosti a všeobecný rozhľad, ktoré ma priviedli k práci letušky."

 

4. Co může pro mladého člověka po studiu znamenat ročný studijní pobyt v Austrálii? Co vlastně obsahuje, čemu jste se tam věnovala?
„V zahraničí sa to volá „gap year". Ide o pauzu (prestávku) po ukončení štúdia a nastúpení do prvého zamestnania. Mladí ľudia strávia jeden rok cestovaním, pracovaním, zdokonaľovaním sa v rečiach a spoznávaním iných kultúr. Táto skúsenosť je k nezaplateniu. Odporučila by som ju nejednému absolventovi VŠ, ale myslím, že dnešní absolventi rozmýšľajú podobne. Skúsenosti zo sveta „ostrieľajú" mladého človeka niekedy lepšie než teoretické vedomosti zo školských lavíc. Veď aj v minulosti sa chodievalo na „vandrovku"."

5. Stát se letuškou asi není zase tak jednoduché. Co Vás k tomu přivedlo, co jste se musela naučit a kam jste se nakonec až dostala?
„Prácu letušky som aktívne registrovala už počas vysokoškolského štúdia. Pozerala som sa na túto možnosť a jedného dňa som poslala prihlášku do Emirates, leteckej spoločnosti Spojených Arabských Emirátov, kde som prešla konkurzom. Ten sa konal v tej dobe jedenkrát ročne v Bratislave. K tejto profesii ma priviedla túžba vyskúšať si život v zahraničí, zamestnať sa u renomovanej leteckej spoločnosti, zárobok a v neposlednej rade túžba cestovať a spoznávať iné časti sveta.
Práca v Emirates znamená, že musíte žiť v Dubaji, v Spojených Arabských Emirátoch. Po nástupe do Emirates prejdete náročným 6-týždňovým úvodným kurzom o bezpečnosti práce, núdzových situáciách, prvej pomoci a zákazníckeho servisu. Potom ste pripravení začať lietať na najnovších a najmodernejších typoch lietadiel na svete. Ja, ako stevardka v Emirates, som lietala na lietadlách typu Airbus 330-200, Airbus 340-300, Airbus 340-500, ďalej Boeing 777-200 a Boeing 777-300.
V čase, keď som pracovala pre Emirates, bolo superjumbo – dvojposchodový Airbus 380 ešte len vo výrobe. Kvôli oneskorenom doručení týchto supermoderných strojov do svetových leteckých spoločností (Singapore airlines, Qantas, Lufthansa atď.), som si vyskúšala toto lietadlo už len ako pasažier, o pár rokov neskôr, keď sme leteli s Emirates do Austrálie.
Počas svojho pôsobenia v Emirates som postupne pracovala v ekonomickej, biznis a prvej triede. Nakoniec som sa stala supervízorom v ekonomickej a biznis triede. Mojou úlohou bolo dozerať na tím stevardiek a riadiť celkový chod služieb v príslušnej triede.

Každý rok si musíte obnovovať licenciu stevarda 2-3 dňovým tréningom, kde ste preskúšaní zo svojich vedomostí – teoreticky a prakticky.

Po odchode zo spoločnosti Emirates som pôsobila naďalej štyri roky ako stevardka v Európe v spoločnosti Global Jet Concept Luxembourg.


Táto firma sa zameriava na luxusné cestovanie klienta podľa jeho prianí na jeho súkromnom lietadle. V lietadlách typu Bombardier Global Express som pracovala väčšinou sama. Posádka pozostávala len z troch členov: pilot, co-pilot a stevard/ka."

 

6. Jak často jste ve vzduchu? Jaký máte třeba měsíční režim práce-volno?
„Ako stevard/ka lietate podľa mesačného harmonogramu, zhruba každé 2-3 dni v týždni. Tak, ako bežní ľudia chodia do práce do kancelárie, my letušky, sme chodili do lietadiel. Častokrát sme žartovali, že rôzne lietadlá su našou kanceláriou. Linky sú rôzne. S Emirates to bolo od Austrálie cez Áziu, Afriku, Európu až po Severnú a Južnú Ameriku. Niektoré linky, krátke, sú tzv. na otočku. Iné, tie dlhšie, sú s 1-2 dňovým pobytom. Počas roka máte nárok na dovolenku a destinácie, kam lietate, si môžete tiež ovplyvniť vlastným výberom.

U svojho druhého zamestnávateľa, na privátnych jetoch, ide o rotáciu členov posádky, pracujete dva týždne a potom dva týždne máte voľno. Počas týchto dvoch týždňov sa presúvate s privátnym lietadlom a ste na „stand-by" v hoteli (čakáte), kedy chce klient letieť. Ide o tzv. personalizovaný typ lietania. Cieľové destinácie závisia len od zákazníka."

7. Na jakých trasách nejvíce létáte a dá se říct, které máte nejraději?
„Posledné štyri roky som lietala väčšinou v európskom vzdušnom priestore. Rada sa vždy vraciam do Austrálie alebo nejakej novej krajiny, kde som ešte nebola."

 

8. Kolik zemí jste již navštívila? Máte vůbec čas se v cílovém městě někam podívat?
„Koľko krajín som navštívila som ešte v podstate nerátala. Skôr by mala otázka stáť, kde som ešte nebola? Medzi zaujímavé cestovateľské bonbóniky by som uviedla: Nový Zéland, Japonsko, Južná Kórea, Kazachstan, Mongolsko, Tanzánia, Uganda, Brazília atď.

V cieľových destináciách som sa snažila vždy využiť čas na turistické atrakcie, vyskúšanie lokálneho jedla alebo len na prechádzky po meste. Spomínam si, ako sme s posádkou v Japonsku z mesta Osaka išli rýchlostným vlakom Shinkansen do starodávneho cisárskeho mesta Kyoto obdivovať japonské buddhistické chrámy a zen-buddhistické záhrady. Pohybovanie sa po japonskom metre môže byť niekedy dosť náročné a rovnako zábavné, najmä ak je všetko písané v japonských znakoch."

9. Jakou roli pro práci letušky hraje její vzhled a jsou nějaké limity třeba pro věk? Jak si udržujete postavu?
„Treba si uvedomiť, že ideál krásy je v každej kultúre iný. Emirates – ako globálny letecký prepravca, ktorý pokrýva svojimi službami päť kontinentov a disponuje posádkou z viac ako 130 rôznych národností, vyberá ľudí podľa jazykových schopností, skúseností zo služieb zákazníkom a osobného šarmu. Netvrdila by som, že fyzický vzhľad je dôležitý. Stevard/ka musí však hovoriť plynule anglicky, mať príjemné vystupovanie a podávať excelentný zákaznícky servis. Vekový limit pre stevarda/ku je od 21 rokov.
Postavu si udržujem zdravou, striedmou stravou a pohybom. Základom je pohyb, či už obyčajná chôdza alebo bicykel."


10. Být uzavřená v takové „krabici" ve výšce 10 000 m, kde při vážných potížích či poruchách, nebo třeba při možném únosu letadla, nemůžete nic ovlivnit a jenom čekat, to je hrozná představa. Zažila jste už nějakou nebezpečnou situaci?
„Tu čitateľov pravdepodobne sklamem, ale počas ôsmich rokov lietania som sa nestretla, okrem menších zdravotných ošetrení pasažierov a silnejších turbulencií, s nijakým vážnejším problémom, ktorý by stál za zmienenie. Denne sa uskutoční vo svete tisíce bezpečných letov. Letecká doprava je považovaná za jednu z najbezpečnejších na svete."

 

11. Jak to snáší Vaši nejbližší? Nemají o Vás strach?
„Určite. Je prirodzené, že vaši najbližší pociťujú strach, ale vždy veria, že sa šťastne vrátim. Naučili sa s tým žiť, že mám riskantnejšie povolanie."

 

12. Vyskočit s padákem jako letuška nemůžete, ale zvládla byste to?
„To nie! Vôbec! Ani bungee jump nedám. Treba však podotknúť, že v prípade nebezpečenstva a ohrození života dokážu ľudia urobiť nevysvetliteľné činy. Psychologický pud sebazáchovy má každý z nás zakódovaný. Takže je možné, že by som skočila aj s padákom (ak by išlo o život)."

 

13. Jak dlouho chcete ještě létat?
„Momentálne nelietam. Som na MD so synčekom. Návrat je v nedohľadne a životné priority sa zmenili."

 

14. Dají se krátce specifikovat klady a zápory této práce? Máte u své společnosti nějaké výhody? Třeba i pro rodinu?
„Medzi výhody, ktoré získate touto prácou patrí: zdravé sebavedomie, všeobecný rozhľad, jazykovo sa zdokonalíte a uvidíte viaceré časti sveta, stanete sa multikultúrne rozhľadený a v neposlednej rade máte zaujímavé finančné ohodnotenie.
Ako negatívum tejto práce by som uviedla na prvom mieste riskantnosť povolania a na druhom mieste časovú náročnosť. Veľa letov prebieha v noci alebo skoro ráno. Musíte byť flexibilný. Lietate cez rôzne časové pásma a bojujete s únavou, ale musíte byť stopercentný profesionál s úsmevom na tvári. Časová náročnosť tejto práce ide niekedy na úkor vášho súkromného života. Napr. na Vianoce nie ste doma ako ostatní, ale letíte do nejakej teplej krajiny (v tom lepšom prípade).
K Vašej druhej podotázke: Ako radový zamestnanec spoločnosti Emirates máte zľavy na letenky pre seba a najbližšiu rodinu za určitých podmienok."

 

15. Žijete trvale v Holandsku. Je to krásná země plná květů, kol, větrných mlýnů a sýrů. Ale neschází Vám tam naše lesy a hory?
„Áno, určite, domov je len jeden. Chýba mi veľa vecí, ale našťastie je to z Holandska na Slovensko kúsok, hodinka letu a som tam. Na druhej strane, flámska rovina s veternými mlynmi má tiež svoje čaro rovnako ako tie naše krásne lesy a hory."

 

16. A co se dá říct k pobytu v Austrálii? Co se Vám tam nejvíce líbí a jak tam trávíte svůj volný čas?
„Do Austrálie som mala možnosť sa opäť vrátiť posledné dva roky (2012-2014) vďaka práci svojho partnera. Najskôr sme žili na pobreží provincie Queensland, v meste Gladstone, čo je cca 600 km severne od Brisbane. Neskôr sme sa presunuli na úplný sever Austrálie do mesta Darwin, ktoré je v tropickom pásme a má dve ročné obdobia: obdobie sucha a obdobie dažďov. Pre obdobie dažďov v tejto časti Austrálie je typický výskyt tropických búrok a cyklónov. Tí, čo mali možnosť navštíviť Austráliu, určite budú súhlasiť, že život v Austrálii sa odohráva najmä vonku vďaka príjemnému podnebiu. Austrália je nesmierne veľká krajina, je kontinentom sama o sebe, juh a sever Austrálie je úplne odlišný. Pozitíva života v Austrálii by som zhrnula ako uvoľnený životný štýl, ktorý sa točí okolo neodmysliteľnej pláže, príjemné podnebie, grilovanie vonku, veľmi priateľskí Australania a špecifická divoká príroda."

 

17. V Austrálii žije hodně velmi nebezpečných zvířat. Nebojíte se?
Sever Austrálie, tropický Darwin, je známy kvôli sladkovodným a morským krokodílom, o ktorých je známe, že sú veľmi teritoriálne živočíchy. V Austrálii sa im venuje veľa ochrany a výskumu. Ich výskyt je veľmi dobre monitorovaný a miesta, kde žijú, sú dobre značené, aby sa predišlo možným stretom s človekom, ale aj to sa samozrejme stáva. Ak sa však riadite pokynmi a značením vo voľnej prírode, nemusíte sa obávať stretu s nimi. Z ďalších nebezpečných austrálskych živočíchov ako hady a pavúky sa veľmi neobávam, asi preto, že som vyrastala ako dieťa v prírode. Prezradím však, že doma v Darwine sme mali ako „povinnú výbavu" tzv. Snake kit – lekárničku prvej pomoci pre prípad uštipnutia hadom. Rovnako sme mali doma ako povinnú výbavu aj tzv. cyclone kit pre prípad tropických cyklónov. Tento „balíček" obsahoval zásoby pitnej vody, náhradné batérie, sviečky, zápalky, vysielačku atď.. Pre našincov to znie možno exoticky, ale pre Australanov je to bežná výbava a sú v tomto smere dobre vzdelávaní od detstva."

 

18. Pokusíte se nějak porovnat život nebo chování lidí na Slovensku a oproti tomu třeba v Holandsku či Austrálii?
„Je to veľmi ťažké porovnať. Tieto tri krajiny a ich obyvatelia, kultúra a zvyky sa snáď ani porovnať nedajú. Veľmi by som sa do ich porovnávania nepúšťala. Každá z nich je diametrálne odlišná a každá z nich mala úplne iné historicko-ekonomicko-sociálne štartovacie východiská. Snáď len toľko, že Holanďania sú, podľa mňa, veľmi pracovitý a liberálny národ. Dbajú veľmi o svoje príbytky a okolie, záhrady sú ich pýchou. My, Slováci a Česi, sme viac srdeční, čo asi vyplýva z našej slovanskej pohostinnosti. A Australania, to je vlastne mix rôznych národností a kultúr od Angličanov, Grékov, Talianov až po Číňanov. Ich známa fráza: 'What's up mate?' (Ako sa darí, priateľu?) stelesňuje asi najlepšie ich uvoľnený neformálny štýl."

19. Uvažujete o trvalém návratu na Slovensko?
„V danej chvíli, môj návrat na Slovensko nie je možný, aj keď niekedy sa s touto myšlienkou pohrávam. Dnes rozumiem tomu, že mladí ľudia precestujú svet a potom sa vrátia domov, odkiaľ pochádzajú. Momentálne stačí, že žijem v Európe a mám to na Slovensko vždy na skok. Som stále v spojení. Aktívne sledujem dianie doma, na Slovensku a v Čechách. V dnešnej dobe virtuálnej komunikácie je ľahké „sa spojiť" s domovom a komunikovať s rodinou a známymi v materinskom jazyku. Kdekoľvek som žila, či už vo Veľkej Británii, Sydney alebo v Dubaji všade som vyhľadávala a mala priateľov a známych zo Slovenska alebo Čiech. A keď nebol nikto zo Slovenska alebo Čiech, vždy sa našiel niekto z východnej Európy – z Poľska, Chorvátska, Srbska atď.. Je to prirodzené, že vyhľadávate „svojich", ktorí rozumejú vášmu jazyku a kultúre."

 

20. A co v rodině, vaříte slovenská nebo česká jídla, učíte manžela či budete učit také Alexe slovenštinu?
„U nás doma varíme viacmenej mix medzinárodných jedál, ale dbám napríklad, aby štedrovečerný stôl bol podľa našich tradícií – oplátky, kapustnica, ryba a zemiakový šalát, to musí byť! Ešte prezradím, že môj manžel má rád pivo Krušovice.
Na svojho syna rozprávam po slovensky. Je to prirodzené, že matka hovorí na svoje dieťa materinským jazykom. Chcela by som ho naučiť dobre po slovensky rovnako ako holandsky. Je to krásny jazyk a prostredníctvom neho bude rozumieť aj iné slovanské jazyky. Pokladám to za výhodu, ktorú (pevne verím), niekedy v budúcnosti zúročí."

 

21. Co je pro Vás v životě nejdůležitější? Řídíte se nějakou radou, kterou Vám pro život dali rodiče?
„Keď som doma, u nás, na Vlári, s tatinkom si vždy hovoríme, že „dobré holuby sa vždy domov vracajú". Takže z toho myšlienka, s ktorou som vyrastala: „Kdekoľvek vo svete ste, nezabudnite na svoje korene!"
Tu patrí vďaka mojim rodičom za hodnoty, výchovu a vzdelanie, ktorú mi poskytli a zároveň poďakovanie za podporu v mojich dobrodružných cestovateľských plánoch."

 

22. Váš vzkaz čtenářům Našeho Valašska?
„Vyjadrila by som to prostredníctvom citátu od sv. Augustína: "Svet je kniha a tí, ktorí necestujú, čítajú iba jednu stranu"."

Tento citát ukončil naše povídání s Beátou Pekařovou. Rozhovor probíhal v období, kdy se stěhovávala z Austrálie do Holandska. Přesto si našla čas a velmi ochotně odpovídala. Děkujeme. Za pomoc při uskutečnění rozhovoru děkuji také rodičům Beáty a paní Zuzaně Kolínkové. Věřím, že se společná snaha vyplatila a rozhovor přinesl všem čtenářům hodně zajímavého.

Připravil: Slávek Floreš SD- Naše Valašsko info

 

 

reklama

Krasne-kabelky.cz

Luxusní dámské kožené kabelky a peněženky


Odklad daňového přiznání

Daňový odklad do 15 minut 7 dní v týdnu již od 1.900 Kč bez DPH